Ekodukty, inak nazývané aj ekologické mosty, zohrávajú životne dôležitú úlohu v záujme bezpečnosti zvierat a vodičov na rôznych miestach sveta. Tieto stavby pomáhajú znižovať počet dopravných nehôd so zverou a zároveň prispievajú k udržaniu prirodzeného prostredia zvierat. História ekoduktov siaha až do roku 1950, keď bol postavený prvý most vo Francúzsku.
Odvtedy sa tieto mosty a iné podobné štruktúry, ako priepusty, odvodňovacie systémy alebo tunely, vo svete stali čoraz bežnejšími. Osobitne v Európe sa rozšírili, kde napríklad v Holandsku je najdlhší ekodukt na svete. V Severnej Amerike tiež existuje množstvo podobných iniciatív, vrátane niekoľkých tuctov priechodov v Národnom parku Banff v Kanade. Medzi zaujímavými príkladmi článku je aj projekt v Nórsku, ktorý poskytuje bezpečné hniezdenie a kŕmenie pre včely. Na Vianočnom ostrove v Austrálii podporujú bezpečnú migráciu červených krabov pomocou plastových priechodov a pravidelným uzatváraním ciest. V Massachusetts ochraňujú malé tunely pre salamandre, ktoré umožňujú ich bezpečný prechod cez cesty. Účinnosť ekoduktov sa prejavuje nielen v predchádzaní nehodám, ale aj v udržaní ekologickej rovnováhy.
Napríklad v štáte Colorado pokles počtu nehôd so zverou o 87 % dokazuje úspešnosť takýchto mostov. Projektovanie takých riešení však vyžaduje seriózne plánovanie a širokú spoluprácu. Článok ako špeciálny príklad spomína Nový Zéland, kde dobrovoľníci postavili podzemný tunel pre malé modré tučniaky, aby im pomohli bezpečne prejsť cez rušné cesty. Zhrnuté, ekodukty a podobné riešenia ochrany prírody sú mimoriadne dôležité pre harmonické spolužitie zvierat a ľudí, a článok prináša skvelé príklady z rôznych krajín na demonštráciu ich účinnosti.
