Na západe stavajú najdlhší diaľničný tunel v Rumunsku.

Na západe stavajú najdlhší diaľničný tunel v Rumunsku.

júl 02, 2025

Začali sa práce na najdlhšom diaľničnom tuneli postavenom v Rumunsku. Nové zariadenie so svojimi takmer dvojkilometrovými tunelovými rúrami vzniká na úseku diaľnice A1 Lugoj–Deva a bude viesť pod kopcami medzi župami Timiș a Hunedoara. Na hranici diaľnice Lugoj–Deva, medzi župami Hunedoara a Timiș, sa buduje druhý tunel na trase, ktorého dĺžka sa blíži k dvom kilometrom. Pozostáva z dvoch samostatných úsekov: menšieho tunela, ktorý je už vo vyspelšej fáze, a oveľa dlhšieho úseku. Prvých niekoľko metrov „veľkého tunela” (T2) v oblasti Holdea–Coșevița bolo už vyrazených a podľa plánov by sa mal celý 9,14-kilometrový úsek diaľnice medzi Holdea (župa Hunedoara) a Margina (župa Timiș) dokončiť do konca roka 2026. Výkopové práce začali vo februári, najskôr na „malom tuneli” (T1), ktorého ľavá rúra má dĺžku 367,5 m a pravá 415 m. Očakáva sa, že v ľavej rúre prvého tunela čoskoro prerazia stenu z oboch strán, čím sa symbolicky objaví „svetlo na konci tunela” z oboch smerov. Podľa oznámenia Regionálneho riaditeľstva pre cestnú a mostnú výstavbu pokračujú práce na oboch tuneloch, pri druhom už prebehla príprava východiskového portálu a začali sa samotné zemné práce.

K tunelovému úseku patria aj mosty, viadukty, úprava podložia a dva prechody, ktoré sú tiež vo výstavbe; na mieste pracuje približne 800 pracovníkov a 200 strojov. Veľký tunel je približne štyrikrát dlhší ako menší, preto je jeho realizácia zložitejšia. Podľa diaľničného projektu bude ľavá rúra T2 dlhá 1 825 m, pravá rúra 1 985 m. Obe tunelové rúry budú jednosmerné, s dvomi jazdnými pruhmi, odstavným pruhom, servisným chodníkom, núdzovými východmi a servisnými bunkami, vrátane SOS a požiarneho systému. Portály budú vyhotovené metódou „cover & cut”, so zriadením oporných múrov a pilót. Na západnom vstupe postavia tri väčšie a dva menšie kamenné múry, na východnom štyri veľké a dva menšie múry, potom budú pokračovať so zemnými prácami až po úroveň vozovky. Hlavná časť tunela sa bude stavať mechanicky, takzvanou Novou rakúskou tunelovacou metódou (NATM), počas ktorej sa stav sledovaný priebežnými geotechnickými meraniami a vystuženie konštrukcie sa bude upravovať podľa aktuálnych podmienok.

Prekryté („cover & cut“) úseky sa najskôr zabezpečia opornými stenami; v tomto prípade ide o 300-metrový úsek pri ľavej rúre a 73-metrový úsek pri pravej rúre. Podľa pravidiel sú v jednosmerných tuneloch dlhších ako 500 m regulované únikové chodby: v prípade prvého, kratšieho tunela toto nie je potrebné, druhý, takmer dvojkilometrový tunel však bude mať päť núdzových východov pre chodcov, z ktorých jeden je vhodný aj pre prejazd vozidiel. Tieto východy sú v priemere každých 350 metrov. Prevádzkovateľ pripomína, že v takýchto prípadoch sa v prípade incidentu tunel automaticky uzavrie v oboch smeroch a ľudí odvedú chodbami do nezasiahnutej rúry, odkiaľ môžu bezpečne vyjsť. Na úseku diaľnice A1 Lugoj–Deva, konkrétne v úseku Margina–Holdea, sa tunelovacie práce začali vo februári 2025 a spolu s celým 9,14-kilometrovým úsekom by mali byť dokončené v roku 2026. Diaľnica A1 je 100 km dlhá, prechádza župami Timiș a Hunedoara, čiastočne údolím rieky Mureș smerom na Dobru a potom pokračuje na Západnú nížinu pri úpätí pohoria Poiana Ruscă. Do konca roka 2019 bolo odovzdaných približne 90 km.

Na úsekoch D a E, ktoré sú radené dolinovými tunelmi, boli práce v roku 2017 prerušené; v týchto takmer 9 kilometrov dlhých sektoroch sa teraz plánuje stavba tunelov. V rámci opätovne vyhláseného verejného obstarávania v roku 2022 získalo celý projekt a realizáciu konzorcium vedené spoločnosťou Spedition UMB za približne 1,8 miliardy lei, ktoré rumunský štát financuje z Programu obnovy a odolnosti.

NÁKUP RUMUNSKEJ DIAĽNIČNEJ ZNÁMKY